Prirodzený strach alebo prehnaná obava?
Ahojte, ukončil som štúdium na právnickej VŠ (úspešne). Počas štúdia som pracoval už v advokatskej kancelárii a teraz by som tam chcel nastúpiť ako koncipient. Bol som teda za advokátom či ma zoberie a povedal mi že áno, že doteraz bol somnou spokojný a aj veci ktoré som pre neho písal boli na študenta práva veľmi dobré. Avšak povedal mi aj to, že otázne zostáva, či sa budem vedieť predať (či už na súde alebo s klientmi), že je to v podstate biznis. A že pre neho je dôležité aby klienti boli spokojní a aby napr. neprišli za ním, že radšej mal ísť on na pojednávanie. Ja mu úplne rozumiem, ide o reputáciu a dobre meno. Len mám kus zo seba obavu či to dokážem zvládnuť, či som povaha na to byť advokát. Ta práca ma veľmi baví, baví ma aj to že niektoré prípady sú také, že fakt chcem pomôcť tým ľuďom lebo vidím extremnu nespravodlivosť a vyvoláva to vo mne niekedy až pocit hnevu. Na druhej strane však mám rešpekt pred touto prácou a obavam sa zlyhania alebo že nebudem dostatočne dobrý či už pred súdom alebo s klientmi. Možno to moc overthinkujem, ale čo ak mi bude chýbať to zdrave sebavedomie pretože budem príliš bojazlivý? Viem že mám sebavedomie ale to pride až vtedy keď mám veci pod kontrolou a nejaké tie skúsenosti.
Otázka moja teda je, či myslíte že preháňam svoje obavy alebo je to prirodzené ? Je tu niekto advokát/koncipient, ktorý na začiatku sa tiež bál tohto a zistil že je to v pohode? Myslíte, že ak advokát nedisponuje určitými povahovými vlastnosťami tak by nemal si zvoliť tuto prácu ?