r/Slovakia

Čaute,

môj život je hladomor, ak si chcem udržať (nie znížiť) hmotnosť. S čím väčšina žien kľudne funguje, mne z toho škŕka v bruchu. Keď zjem ovocie, vyhladnem viac, než keď by som nezjedla nič. Pijem veľa, jem aj teplé, nič nepomáha.

Nejem múčne a mäso, iné všetko áno. 3x denne. Posledné jedlo o 18:00.

Máte nejaké triky ako potlačiť hlad, ale nezvýšiť kalorický príjem? Nejaký vychudnutý bro by si nechcel swapnúť metabolizmus?

Ahojte, sme spolu s mužom 10 rokov. Vôbec nemá chuť na sex. Stačí mu tak raz za 2 mesiace. Má 33 rokov a je unudený unavený zo života a už mi lezie totálne na nervy. Náš vzťah ide pomaly dole vodou a hlavne kvôli tomu že ja by som chcela a potrebovala viac intimity. Je podľa vás normálne mat sex iba raz za čas ? Ako často ho máte vy vo vzťahu ktorý trvá dlhšie ?

EDIT - dávam tu moju odpoveď k jednému z komentárov v ktorom som to trochu zhrnula že vlastne o čo mi ide

Neviem čo s tým absolútne. To je všetko strašne na dlho. Tento príspevok bol iba čistý rant proste som sa strašne vytočila tak som si povedala že sa chcem vytočiť ešte viac a prečítať si komentáre od cudzích ľudí o tom aký majú oni super sexuálny život a aby ma len utvrdili v tom že to nie je normálne. Ja by som strašne veľa vedela rozprávať o tom celom
.. nechce sa mi toľko vypisovať. Ale proste už začínam mat fakt všetkého dosť. Počas tých 10
rokov boli všelijaké obdobia. Ale teraz mám naozaj ten pocit že už ide do tuhého .. že fakt nemám ďaleko od toho aby som to urobila. Ukončila to. Len viem že on ma tak lahko nepustí. Stále ma miluje. Nevidi vážnosť situácie. Nechape že je to až take zle. On si proste v svojej hlavičke mysli že joj však to je normálne mame malé babatko všetko sa nam zmenilo, malo času, vkuse robota atd atd proste z jeho strany je to asi normálne že sme sa tak trochu odcudzili, že nemame na seba čas že nie sme spolu, nemame sex atd. Ved to všetko chce len čas .. všetko bude dobre. To si on mysli. Nehovorím už ani o tom že som na všetko totálne sama. Na dieťa, domácnosť. Jeho jediná povinnosť je ísť do práce a po práci vyvencit psa keďže ja s kočiarom psa nemôžem venčiť lebo je sibnuty. Som na materskej doma, nemám sa s kým porozprávať. Vkuse som len sama. Som strašne osamelá. Potrebujem sa cítiť lubena. Potrebujem lasku kurva. Každý jeden deň ráno vstanem a nezastavim sa až do večera. Vkuse len idem idem idem. Ja som taká unavená že by som spala aj týždeň vkuse keby môžem. Napriek tomu mám chuť .. chcem byt s ním. Nejde len o sex. Byt tu jeden pre druhého proste aspoň pár minút denne. Dnes to zas skončilo tak že som uspala dieťa a vyjdem o 21:00 zo spálne a on už spi na gauči a chrápe. Ešte som nebola v sprche, nič poriadne som nejedla. Ani sme sa neporozpravali, nemojkali. Nič. Len prišiel domov z roboty pozdravili sme sa, pár slov prehodili. On hral potom trápnu vojenskú hru na počítači, ja som sa venovala dieťaťu robila veci okolo domácnosti. A už je večer dieta spi a z neho nič. A zas môžeme ísť spat a zajtra zas ide do roboty zas budem len sama. A každý deň to iste dookola. Ja už nezvladam život. Potrebujem terapeuta .. keď som mu to povedala ma vysmial že či mi preskakuje. Strašne veľa veci sa stalo a zmenilo v mojom živote za veľmi krátky čas. Všetko to už na mna doľahlo. Cítim sa strašne sama .. keď toto píšem stekaju mi slzy po tvári. A zas tu sama sedím a on spi na gauči. Veľa by som písala. Veľa veľa veľa. Nejde tu len o sex. Ide o to že človek s ktorým som 10 rokov niečo budovala mi ubližuje každý jeden deň. A on mi povie že však nič nerobím čo zas robím zle. PRÁVE O TO IDE ŽE KURVA NIČ NEROBÍŠ. Mám dosť na dnes .. idem sa konečne po celom dni osprchovať a spat. A zajtra ma čaká zas ten istý kolotoč dookola. Variť, prať, upratovať, prebalovat, kŕmiť, dojčiť, prezliekat, uspavat. A toto je už môj život. Mám 27 rokov a toto už je môj život. Stalo sa mi presne to coho som sa bala .. že sa zo mna stane zatrpknuta nevyjebana mamička. Porazí ma z toho všetkého. Svoje dieta nadovšetko milujem. Ale ja sa bojím že už nikdy nezažijem žiadne dobrodružstvo. Už nikdy nebudem slobodná .. nemám už vlastne žiadnu slobodu. Nemôžem sa ani vysrat kedy chcem. Nemôžem odísť z domu kedy chcem. Zato jeho život sa nezmenil skoro vôbec. On si môže robiť čo chce a kedy chce. Nebudem už ďalej nič pisat asi to tu aj celé vymazem neviem načo som to tu vôbec dávala. Iba som sa zbytočne ešte viac nasrala

Som si vedomá toho, že ma asi mnohí ukameňujete a že v práci treba robiť, ale predsa len sa opýtam. Mám v práci dni, kedy nie je do čoho pichnúť a len sa “točím na stoličke” a čakám, kým uplynie pracovná doba a môžem odísť. Nedeje sa to často, ale zrovna dnes bol ten deň. Napadlo mi, ako sa “zamestnáte”, keď máte taký deň v práci? Ja som našla tip na research random panovníckej rodiny, alebo naštudovať nejaké fun facts. Aké hacky/ aktivity máte vy? Ďakujem! :)

Throwaway. Sorry prvý príspevok v mojom živote, ak niečo netrafím tak sa ospravedlňujem. Som v takej situácii, že už pomaly mám končiť v aktuálnej práci, ale od podania výpovede môj šéf robí kroky, ktoré nie sú moc etické. Nie je to že by porušoval zákonník práce alebo pracovný poriadok, je to veľmi prefíkaná osoba, a koná vždy tak na hrane, aby bol v suchu. Jednoducho povedané také targetovanie na mňa, to čo ostatní nemusia ja musím, úlohy vždy dáva mne namiesto toho aby boli rozdelené, dvojaký meter, možno až šikana (veľmi dobre skrytá, v rámci štandardov, ale stále mierená na mňa) bossing atď. Ale už to presahuje všetky hranice, je mi zle už keď len pomyslím na to že ďalší deň ma čaká robota, nespávam kvôli tomu, stres mám z toho. Rozmýšľam nad tým že sa tam už proste neukážem. Vypísať sa už nemôžem. Môže mi šéf nejak právne uškodiť? Čo by ste vy robili?

Keďže sú už zverejnené všetky údaje podnikateľov z celého Slovenska, pozrel som si agentúru SMER aby som sa niečo nové dozvedel.

Informácie sú verejné takže nejde o porušenie GDPR ale aj tak ich sem nenahrám, tiež vám neodporúčam ísť na obchodný register, vyhľadať ičo: 35775726 a otvoriť dokument napríklad "rozhodnutie jedineho spolocnika.asice" z dátumu 29.1.2024. Obsahuje citlivé údaje Fica, Fica mladšieho a Kaliňáka. Nechceme aby sa dostali na verejnosť.

Len tak sa zamýšľam - ak je v inzeráte napr. "od 2000" - aký je štandard? V tomto prípade zobrať 2000 znamená zobrať minimálnu mzdu, čo vám chcú ponúknuť.

Cca o koľko % si ale ľudia pýtajú viac?

Po manzelkinej emocialnej/sexualnej nevere, ktora trvala podla nej 1-2 mesiace. Co ja viem tak to bolo aspon 6 mesiacov pisania/stretavania v aute/hotely. Som ju napokon dotlacil k priznaniu, niejak sme to ustali kvoli detom a spolocnym zavazkom, aspon som si teda ja myslel. Nastavil som hranice 0 kontakt stou osobou. Po pol roku som zistil, ze spolu si opat pisali, telefonovali. Po konfrontacii to popierala, klamala a manipulovala. Na jednej strane je ku mne mila, stara sa o domacnost, o deti a na druhej strane poza chrbat ma opat podvadza. Co s takou zenou? Ma to este vobec zmysel? Ukoncit to, alebo to mam tolerovat a tvarit sa, ze nic sa nedeje? Nicilo ma to psychicky, prvy krat ked som na to dosiel, som skoncil na AD. Teraz mi to je akosi jedno.

Roky si objednavam z woltu obedy do prace, som vcelku spokojny. Mam wolt+ cez Revolut. Za poslednych par mesiacov sa mi stava nasledovne:

1. Pajeet/Volodymyr vyzdvihne objednavku
2. Predpokladana donaska o 15 minut
3. O 90 minut neskor stale kurier jazdi vsade mozne po Bratislave.
4. Medzitym si vyriesim obed inak. Po dvoch hodinach kurier donesie studenu a mokru brecku, zrelu rovno do kosa.

AI ani po eskalacii human support len opakuju, ze kurieri su busy a coskoro pridu a ex post daju kompenzaciu vacsinou 4 eura. Na to, ze sa problem opakuje nereaguju nijak, komunikuju striktne podla scenara bez ohladu na to, co pisem.

Osobne som problem vyriesil prechodom na bolt food, len mintam chybaju viacere oblubene podniky.

Ak ste nezachytili, na novom portáli OSRS si viete úplne bezproblémovo dohľadať dokumentáciu firiem vrátane podpisových vzorov, rodných čisel, adries trvalého bydliska a vraj dokonca aj čísel OP.

Som jediný, komu toto príde ako extrémny pojeb a má z toho trošku paniku? Či mi niečo uniká? Nie je toto megapojeb pre ľudí?

unikli im rodné čísla a Robovi Hranolovi aj číslo občianskeho

Ahojte, chcem sa spýtať, či máte niekto skúsenosti s liečbou obezity na Slovensku.
Existuje nejaká obezitologická ambulancia alebo centrum, kam sa dá ísť s výmenným lístkom od všeobecného lekára a vyšetrenia/liečbu hradí zdravotná poisťovňa?
Prípadne, ak máte osobnú skúsenosť – kam ste išli, ako to prebiehalo a či ste si niečo museli platiť sami?
Zaujíma ma hlavne klasická odborná liečba obezity (lekár, prípadne nutričný terapeut, lieky atď.), nie rôzne súkromné programy za stovky eur.
Budem vďačný za každú skúsenosť alebo odporúčanie. 🙏

Mávam záchvaty, kedy mi totálne prejebe, začnem riešit 40 vecí naraz na počítači, prepínať medzi jednou-druhou, nepozerám nikde jak do toho monitoru, do toho žeriem sladké (hádžem jeden cukrík za druhým kým nezjem všetko), chainsmokujem iqosky, jebnem si ešte aj kávu a po pár hodinách sa preberem, že mi je úplne napiču.

Chcem sa len spýtať, či to niekto takto máva tiež? Viete o tom niečo, čo to spúšťa, poprípade ako s tým bojujete?

To čo je za banánovú republiku?! Zuzana Šubová zverejnila detaily z uznesenia policajnej vyšetrovateľky a normálne mi odpálilo dekel.

Vyšetrovateľka mala preverovať Fica a Suska. Namiesto toho, aby Fica predvolali ako každého normálneho smrteľníka na policajnú stanicu a konfrontovali ho s otázkami tak, ako sa to má robiť, tak mu vyšetrovateľka 9. apríla poslala anketové otázky písomne! A aby toho nebolo málo, odpovede prišli až o dva mesiace cez jeho advokáta Mareka Paru.

Keď sa ho vyšetrovateľka pýtala, prečo ignoroval stanovisko generálneho prokurátora Žilinku, Fico proste písomne odpísal niečo v zmysle: "Žilinku vnímam s rešpektom, ale mal iný názor, s ktorým som nesúhlasil." A hotovo, nikto sa ho viac nič nepýtal!

Fico v písomnej odpovedi ešte aj urážal oznamovateľku, že si len uspokojuje svoje zvrátené potreby a vyšetrovateľka to bez akejkoľvek konfrontácie proste založila do spisu. Na základe týchto smiešnych papierových odpovedí policajná vyšetrovateľka celé trestné oznámenie zamietla!

Ako to trefne komentoval bývalý elitný vyšetrovateľ Jozef Šátek, Trestný poriadok takýto úkon formou anketovej odpovede vôbec nepozná a je to absolútne nepoužiteľné ako dôkaz. Polícia tu v priamom prenose vykonáva nezákonné úkony len preto, aby sa pán premiér nemusel obťažovať prísť na výsluch!

Skúste vy neprísť na predvolanie na políciu a poslať im o dva mesiace po advokátovi vyplnený dotazník, že čo si o tom myslíte. Hneď by pre vás poslali hliadku a dostali by ste takú pokutu, že by vás osvietilo.

Sme si všetci rovní, ale niektorí (so štvorpísmenovým priezviskom na F) sú si očividne rovnejší. Mám dosť, toto je čistý výsmech spravodlivosti.

Oskara Baramiho evidujem už fakt dlho a úprimne, toho človeka už nemôžem ani cítiť. Nechcem tu riešiť politiku, aj keď pri Oskarovi sa tomu človek asi úplne nevyhne, ale čisto ako osoba mi príde neuveriteľne vypočítavý, falošný a otravný. Fakt nechápem, ako sa z neho stal taký mediálny miláčik a prečo mi ho slovenský internet potrebuje pchať do ksichtu na každom rohu. Oskar podľa mňa sám o sebe nemá človeku, čo ho sleduje, absolútne čo dať. Keby odmyslíme hostí a všetky kauzy, na ktoré sa nalepí, tak čo tam vlastne zostane? Nič. Celé to stojí na tom, že si pred seba posadí niekoho, kto je zaujímavejší ako on, nechá ho rozprávať a potom sa tvári, že vytvoril nejakú veľkú hodnotu. A tí hostia, to je podľa mňa úplné dno. Reality show postavičky, internetové celebrity, rôzni mudrlanti a ľudia, ktorí sú práve virálni. Bianka Rumanová či ako sa tá muderkyňa volá je presne príklad, pri ktorom si človek povie, že už fakt neviem, kam sa ten podcastový priestor môže prepadnúť. A Oskar pri tom v každom podcaste pôsobí ako úplný cuck. Len sedí, čumí, prikyvuje, usmieva sa a tvári sa, že práve počúva najväčšiu životnú múdrosť. Je to tak zúfalé, že mi je zaňho niekedy až trápne. Fakt mi niekedy stačí sekunda jeho reelka a mám chuť odinštalovať všetky sociálne siete.

Tento post ma prinútil napísať po tom, čo som na Instagrame videl Oskara s tou slečnou z Party Shore či z akej pičoviny to vlastne je. Riešila sa okolo nej situácia, kde sa ju mal údajne nejaký gentleman pokúsiť znásilniť, pričom podľa toho, čo bolo verejne prezentované, k znásilneniu napokon nedošlo. Bola pritom úplne na mol a mne príde neuveriteľné, ako sa pri podobných veciach okamžite vypne akákoľvek debata o osobnej zodpovednosti. Nehovorím, že opitosť dáva niekomu právo robiť človeku čokoľvek. Ale dospelý človek podľa mňa stále môže niesť určitú zodpovednosť za seba a za to, do akého stavu sa dostane. Dnes sa človek pomaly bojí povedať aj to, že by možno nebolo od veci dávať na seba pozor, lebo hneď je z neho obviňovač obetí. A presne toto mi na Oskarovi vadí, podľa mňa sa potrebuje prilepiť na každú aktuálnu kauzu, každého kontroverzného človeka a každú tému, pri ktorej vie nazbierať pozornosť. Niečo sa stane? Oskar. Niekto je virálny? Oskar. Niekto má problém? Oskar je pri tom. A potom sa tvári, že prináša nejaký strašne dôležitý spoločenský rozhovor.

A potom jeho podcast a tí Ukrajinci, ak tam ešte stále sú. To už je podľa mňa úplný vrchol. Zavolá si tam Ukrajincov, ktorí tam podľa mňa reálne nič nerobia, a celé to pôsobí ako „pozrite, Ukrajinci, teraz mi dajte spoločenské body“. Nie preto, že by mi vadili Ukrajinci, ale načo tam tí ľudia vlastne sú, ak z toho obsahovo nič nie je? Celý jeho brand mi príde ako jeden obrovský kalkul. Sám o sebe mi nemá čo povedať, tak si zavolá niekoho zaujímavého, bude pri ňom sedieť ako cuck, prikyvovať na každú pičovinu, spraví z toho desať reelsov a čaká na čísla. A potom ho slovenské médiá ešte prezentujú ako nejakú veľkú osobnosť, ktorej treba venovať ďalší priestor. Keby som odstránil všetkých hostí, kauzy, reality show a ľudí, na ktorých sa podľa mňa nalepil, zostane tam podľa mňa človek, ktorý nemá čo povedať a väčšinu času len sedí pred kamerou a prikyvuje.

Ahojte, od detstva som mala rada knihy a jednou z mojich takých malých dream jobs bola vždy práca v kníhkupectve alebo v knižnici. Prišlo mi to také kľudné, človek je celý deň obklopený knihami, vybaľuje nové tituly, odporúča knihy a celkovo sa mi zdá celá práca veľmi príjemná.

Nakoniec som vyštudovala učiteľstvo, učím aj literatúru na SŠ a mám na starosti školskú knižnicu. Takže knihy sú vlastne stále súčasťou mojej práce a myslím si, že z hľadiska vzdelania a skúsenosti by som na prácu v kníhkupectve bola kvalifikovaná.

Momentálne si hľadám novú prácu a začala som rozmýšľať nad tým, ako táto práca naozaj vyzerá. Preto by ma zaujímali skúseností ľudí, ktorí v kníhkupectve pracujú alebo pracovali. Čo človek počas tej 12 hodinovej smeny reálne robí? Koľko z toho je práca s knihami a zákazníkmi a koľko z toho je administratíva alebo upratovanie?

A hlavne: čo si podľa vás ľudia, ktorí milujú knihy, na práci v kníhkupectve príliš romantizujú?

Je to práca, pri ktorej si človek povie "Áno, robím s knihami a baví ma to" alebo je to len klasický retail so všetkým, čo k tomu patrí?

Ahojte, som študentkou SP. Odbor ma baví a zaujíma, mám pocit že fakt som našla svoje povolenie. Lenže aj predtým ako som prišla na uni a ľudia počuli, že na aký odbor sa chystám, dostala som dosť negatívne odpovede. "A čo ty chceš pracovať celý život v decáku?" alebo len znechutené a zmätené grimasy. Spolužiaci majú podobné skúsenosti. Aj online veľmi často vidím písané že je to zbytočný odbor, a existuje len preto, aby ľudia získali lahký titul. (A ano, viem, mám na to kašlať čo hovoria ostatní ľudia. Ani ma to neodradilo a moc ma ani nezaujíma, len občas mi to príde smutné)

A viete čo je drsné? Že mali sme spolužiakov ktoré vyhlásili, že prišli len pre titul. Veľa ľudí prišlo, lebo ich inde nezobrali. Alebo nevedeli čo so sebou, a že vraj je to lahký odbor, tak prišli sem. Tento prístup určite zhoršuje stigmu.

Aj na začiatku profesori hovorili že SP nemá dobré meno. Že vraj lebo v minulosti univerzity mali pobočky, kde učili SP, ale tam štúdium bolo jedna velká 0 + kommunizmus, kde mať "sociálne problémy" bolo tabu. To bolo v minulosti, no zlé meno je ešte stále tu.

A čo vlastne je sociálna práca? Ťažko nájsť jednu defíniciu, lebo je to velmi širokospektrálny odbor. Vlastne kde sú ľudia, tam môžme pracovať. Je to pomáhajúca profesia, čo sa venuje rôznym skupinám: závislím, ľudom bez domova, chorím, deťom, seniorom atď. Je to profesia ktoré sa stará o tých, ktorí sú sami, v zlej situácií a potrebujú pomoc zotaviť sa - pomoc k svojpomoci. Ovládame právo a psychológiu.

To je pravda, že sú aj ťažšie odbory. Ale nehovorila by som, že je veľmi lahký, a to uznali aj tí, ktorí práve preto sem prišli. Možno aj preto má také meno, lebo je to dosť nová veda, a ešte nemáme tak veľa poznatkov, ako iné vedy/profesie.

Len som sa potrebovala vyrozprávať. Ja to berem ako fakt že niektorí ľudia ktorí pracujú ako SP sú nepríjemní, ale zas takých nájdeš všade. A prosím nesúdte. Veľa z nás sem prišli lebo naozaj chceme pomôcť ľuďom. Len som sa potrebovala vyrozprávať, ďakujem za čítanie.